Podľa novej štúdie genová mutácia objasňuje, prečo sa niektorým ľudom robia opary, zatiaľ čo iným nie. Ak vo vašej blízkosti má niekto opar a vy ho nemáte, neznamená to, že ste sa herpes vírusu vyhli. V tele ho možno máte, ale neprejavil sa u vás vo forme oparu, alebo inak povedané herpesu či “horúčky”.
Opary – nepríjemné bolestivé pľuzgiere roznych veľkostí, ktoré sa objavujú na pere alebo v jej okolí či dokonca aj v dutinách – sú spôsobené herpes simplex vírusom typu 1 (HSV-1). Pričom u 80 až 90 % ľudí, ktorí sú infikovaní týmto vírusom, asi len štvrtina z nich máva tieto opary často a opakovane. Ostaným sa opar neprejavuje, pričom v tele daný vírus majú.
Škótsky výskumníci analyzovali vzorky krvi ľudí postihnutých oparmi a zistil, že majú mutáciu v géne s názvom IL28B. Táto mutácia znamená, že telo nemôže dosiahnuť primeranú imunitnú reakcia na HSV-1.
Podľa profesora Juergena Haasa z University of Edinburgh má väčšina ľudí v sebe vírus herpes simplex, ale až na základe výskumu zistili, prečo len niektorým z ich sa opary vyvinú. Náchylnosť a citlivosť na spomínaný vírus ovplyvňuje ľudský gén a náchylosť hostiteľa zohráva dôležitú rolu u samotného vírusu.
Gén IL28B je tiež odpoveďou na liečbu pacientov na hepatitídu C. Keď je tento gén mutovaný, je menej pravdepodobné, že pacienti reagujú na liečbu.Tento výskum poskytuje ďalšie dôkazy o tom, že jedna genetická mutácia môže byť spojená s rôznymi vírusmi.
Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise PLoS Pathogens.
foto: sxc
