Prebytok rozpočtového hospodárenia samospráv sa za prvý štvrťrok 2014 znížil

Z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva, že súhrnné výsledky hospodárenia samospráv sa za prvý štvrťrok 2014 zhoršili.Prebytok celkového rozpočtového hospodárenia municipalít (bez uplatnenia metodiky ESO 95) sa medziročne znížil o 13,13 % ako dôsledok rýchlejšieho tempa rastu celkových výdavkov (o 3,31 %) v porovnaní s pomalším tempom rastu celkových príjmov (o 0,31 %). Po vylúčení finančných operácií prebytok rozpočtového hospodárenia klesol oproti prvému štvrťroku 2013 o 19,24 %.

Situácia v jednotlivých samosprávach nebola rovnaká. Na rozdiel od celkového vývoja za municipality v SR sa účtovný prebytok rozpočtového hospodárenia medziročne zvýšil v Meste Košice a v súhrne za samosprávy Bratislavského kraja. Schodok rozpočtového hospodárenia nebol v prvom štvrťroku 2013 a 2014 zaznamenaný ani v jednom kraji.

Z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau ďalej vyplýva, že medziročne sa znížil prebytok v bežnej časti rozpočtu (o 23,45 %) ako dôsledok poklesu bežných príjmov
(o 2,42 %) na jednej strane a rastu bežných výdavkov (o 2,97 %) na druhej strane. Naopak pozitívne sa vyvíjal schodok kapitálového rozpočtu, ktorý sa medziročne znížil o 64,68 % z dôvodu rýchlejšieho tempa rastu kapitálových príjmov (o 33,77 %) v porovnaní s pomalším rastom kapitálových výdavkov (o 10,20 %). Po 2 rokoch útlmu a znižovania kapitálových výdavkov samosprávy zvýšili svoje investičné aktivity aj financovanie z cudzích zdrojov. Prebytok vo finančných operáciách vzrástol o 43,99 %.

Negatívnym javom v oblasti bežných príjmov bolo medziročné zníženie objemu výnosov dane z príjmov fyzických osôb poukázaného samosprávam (tzv. podielových daní) o
1,17 %. Ich objem bol nižší aj napriek tomu, že príjem z podielových daní, ktorý bol v rokoch 2012 a 2013 vo výške 65,4 %, sa v roku 2014 zvýšil na 67 %. Za jednu zo základných podmienok rozvoja obcí a stabilizácie príjmov považujú samosprávy vrátenie podielových daní na úroveň spred roka 2012, t. j. na 70,3 %.

Podkladom pre analýzu boli údaje o príjmoch a výdavkoch k 31. 3. 2014 za 2 920 municipalít a
2 203 nimi zriadených rozpočtových organizácií a k 31. 3. 2013 za 2 912 municipalít a 2 075 rozpočtových organizácií. Výsledkom analýzy sú súhrnné údaje za municipality v SR celkom, resp. za municipality podľa krajov a osobitne za Bratislavu hlavné mesto a Mesto Košice, ktoré majú z hľadiska ich financovania štatút kraja.

Údaje za municipality v SR celkom – príjmy.

Celkové príjmy (vrátane príjmových finančných operácií) municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) dosiahli za prvý štvrťrok 2014 hodnotu 931 413 961,23 € a oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa zvýšili iba veľmi mierne, o 0,31 %. Príjmy bežných rozpočtov municipalít sa vyvíjali negatívne – medziročne poklesli o 2,42 %, príjmy kapitálových rozpočtov po 2 rokoch, kedy sme zaznamenávali ich znižovanie, vzrástli o 33,77 % a príjmové finančné operácie sa tiež po obdobiach poklesu zvýšili o 11,95 %.

Vývoj celkových príjmov a jednotlivých druhov príjmov (daňové príjmy a v rámci nich podielové dane z príjmov fyzických osôb, nedaňové príjmy, granty a transfery, finančné príjmy) obsahuje tabuľka č. 1. Najväčší podiel na celkových príjmoch majú dlhodobo daňové príjmy, nasledujú granty a transfery, nedaňové príjmy a finančné príjmy.

Objem daňových príjmov (sú primárne určené na financovanie originálnych kompetencií municipalít a tvoria ich podiely na daniach v správe štátu a miestne dane) sa v prvom štvrťroku 2014 zvýšil oproti prvému štvrťroku 2013 o 2,90 % a zároveň veľmi mierne, o 1,23 percentuálnych bodov, vzrástol aj ich podiel na celkových príjmoch.

Tabuľka č. 1: Vývoj výšky a štruktúry celkových príjmov municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií)

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Vývoj objemu daňových príjmov v rozhodujúcej miere ovplyvňuje vývoj objemu tzv. podielových daní, t. j. výnosu dane z príjmov fyzických osôb poukázaného územnej samospráve. Ich podiel na daňových príjmoch (80,94 %) poklesol oproti prvému štvrťroku 2013 (84,27 %) o 3,33 percentuálnych bodov. Medziročne sa o 1,17 %znížil aj objem podielových daní poukázaných samosprávam aj napriek tomu, že príjem z podielových daní, ktorý bol v rokoch 2012 a 2013 vo výške 65,4 %, sa v roku 2014 podľa aktuálneho znenia zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu danej z príjmov územnej samospráve zvýšil na 67 %.

Objem grantov a transferov (tvoria ich najmä príjmy zo štátneho rozpočtu určené na financovanie preneseného výkonu štátnej správy a prostriedky z Európskej únie) medziročne poklesol o 6,65 %, čo bolo sprevádzané aj znížením ich podielu na celkových príjmoch o 2,21 percentuálnych bodov.

Okrem daňových príjmov medziročne, ale pomalším tempom o 2,60 %, vzrástli nedaňové príjmy (tvoria ich najmä príjmy z podnikania, vlastníctva majetku, administratívne a iné poplatky a platby, kapitálové príjmy – najmä príjmy z predaja majetku a úroky z vkladov), čo sa prejavilo vo veľmi miernom zvýšení ich podielu na celkových príjmoch o 0,34 percentuálneho bodu.

Oproti prvému štvrťroku 2013 najviac, o 11,95 %, vzrástli finančné príjmy (tvoria ich predovšetkým prostriedky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí). Zvýšenie financovania aktivít samospráv z cudzích zdrojov bolo sprevádzané nárastom podielu finančných príjmov na celkových príjmoch o 0,64 percentuálneho bodu.

Údaje za municipality podľa krajov – príjmy.

Napriek veľmi miernemu nárastu celkových príjmov municipalít v SR poklesli oproti prvému štvrťroku 2013 celkové príjmy v súhrne za samosprávy v šiestich krajoch – najviac v Trnavskom kraji (o 8,75 %), v Trenčianskom kraji (o 7,66 %) a v Bratislave hlavnom meste (o 7,38 %), v menšej miere v Žilinskom kraji (o 3,20 %) a v Košickom kraji (o 1,27 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (o 0,38 %). V ostatných krajoch celkové príjmy medziročne vzrástli, avšak s rozdielnou intenzitou (tabuľka č. 2). Výrazne najväčší nárast sme zaznamenali v Meste Košice (o 33,53 %), menší v Bratislavskom kraji (o 15,31 %) a v Prešovskom kraji (o 4,93 %) a naopak najmenší nárast bol v Nitrianskom kraji (o 0,82 %).

S rozdielnou tendenciou sa medziročne zmenil pre samosprávy objem výnosu dane z príjmov fyzických osôb (tabuľka č. 2). Medzi jednotlivými municipalitami existujú rozdiely v objeme dane, ktorá im je následne prerozdeľovaná, podľa toho ako spĺňajú stanovené kritériá.

Napriek poklesu objemu podielových daní v SR celkom sme zaznamenali ich medziročný nárast v súhrne za samosprávy v Bratislavskom kraji (o 5,20 %), v Banskobystrickom kraji (o 0,33 %) a v Meste Košice (o 0,06 %). Oproti prvému štvrťroku 2013 najvyšším tempom poklesli podielové dane v Bratislave hlavnom meste (o 5,03 %) a naopak najmenší pokles bol v Košickom kraji
(o 0,73 %) a v Prešovskom kraji (o 0,97 %). Najväčší podiel výnosu dane z príjmov fyzických osôb na celkových príjmoch mala v prvom štvrťroku 2014 Bratislava hlavné mesto (47,23 %) a v prvom štvrťroku 2013 Mesto Košice (47,87 %), naopak najmenší podiel mali v prvom štvrťroku 2014 samosprávy Bratislavského kraja (34,64 %) a v predchádzajúcom roku Trnavského kraja
(34,63 %).

Tabuľka č. 2: Vývoj celkových príjmov municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) a vývoj objemu a podielu výnosu dane z príjmov fyzických osôb na celkových príjmoch za jednotlivé kraje

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Údaje za municipality v SR celkom – výdavky.

Celkové výdavky (vrátane finančných operácií) municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) dosiahli za prvý štvrťrok 2014 hodnotu 784 166 566,29 € a v porovnaní s prvým štvrťrokom 2013, kedy boli vo výške 759 008 683,05 €, vzrástli o 3,31 % (tabuľka č. 3). Dlhodobo výrazne najväčší podiel na celkových výdavkoch majú bežné výdavky, s veľkým odstupom nasledujú kapitálové výdavky a najmenší podiel majú finančné výdavky.

Bežné výdavky (zahŕňajú najmä platby za mzdy, platy, tovary a služby, poistné a bežné transfery – najmä príspevky a dotácie jednotlivcom, neziskovým právnickým osobám, príspevkovým organizáciám, rozpočtovým organizáciám, splátky úrokov a ostatné platby (nie istinu) súvisiace s úvermi) sa síce medziročne zvýšili o 2,97 %, ale ich podiel na celkových výdavkoch veľmi mierne poklesol o 0,29 percentuálneho bodu.

Tabuľka č. 3: Vývoj výšky a štruktúry celkových výdavkov municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) v SR celkom

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Najväčším tempom rastu, o 10,20 %, sa zvýšili kapitálové výdavky (zahŕňajú napr. výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a kapitálové transfery jednotlivcom, neziskovým právnickým osobám, príspevkovým a rozpočtovým organizáciám na nadobudnutie kapitálových aktív alebo kompenzáciu ich poškodenia) a ich podiel na celkových výdavkoch sa zvýšil o 0,57 percentuálneho bodu. Po 2 rokoch útlmu a znižovania kapitálových výdavkov samosprávy zvýšili svoje investičné aktivity.

Jediným druhom výdavkov, objem ktorých sa medziročne znížil, boli finančné výdavky. Pokles ich objemu o 3,05 % bol sprevádzaný aj znížením ich podielu na celkových výdavkoch o 0,28 percentuálneho bodu.

Údaje za municipality podľa krajov – výdavky.

Na rozdiel od tendencie k nárastu celkových výdavkov municipalít v SR sme v porovnaní s prvým štvrťrokom 2013 (tabuľka č. 4) zaznamenali v súhrne za samosprávy v štyroch krajoch ich pokles – najväčší bol v Trnavskom kraji (o 4,60 %), pomalší v Bratislave hlavnom meste (o 3,79 %) a najmenší v Žilinskom kraji (o 1,42 %) a v Trenčianskom kraji (o 1,63 %). Samosprávam v ostatných krajoch celkové výdavky v súhrne medziročne vzrástli, avšak s rozdielnou intenzitou. Výrazne najväčší nárast sme zaznamenali v Bratislavskom kraji (o 17,48 %) a v Meste Košice
(o 14,08 %) a naopak najmenší v Banskobystrickom kraji (o 2,78 %).

Tabuľka č. 4: Vývoj výšky celkových výdavkov municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) podľa krajov

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Údaje za municipality v SR celkom – výsledok hospodárenia.

Rýchlejšie medziročné tempo rastu celkových výdavkov municipalít v SR (o 3,31 %) v porovnaní s pomalším tempom rastu celkových príjmov (o 0,31 %) sa prejavilo aj v znížení prebytku celkového rozpočtového hospodárenia (kladného rozdielu medzi celkovými príjmami a výdavkami) samospráv oproti prvému štvrťroku 2013 o 13,13 % (tabuľka č. 5). Pri vyčíslení výsledku hospodárenia nebola použitá metodika ESO 95 (úpravy schodku alebo prebytku rozpočtu o zmenu stavu vybraných položiek záväzkov a pohľadávok, časové rozlíšenie daní a úrokov).

Tabuľka č. 5: Vývoj salda celkového rozpočtu a jednotlivých častí rozpočtov za municipality v SR

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.

Prebytok bežného rozpočtového hospodárenia sa za prvý štvrťrok 2014 znížil o 23,45 % aj z dôvodu medziročného poklesu bežných príjmov 2,42 % a rastu bežných výdavkov o 2,97 %. Schodok (záporný rozdiel) kapitálového rozpočtového hospodárenia sa vyvíjal pozitívne, znížil sa oproti prvému štvrťroku 2013 až o 64,68 % z dôvodu rýchlejšieho medziročného tempa rastu kapitálových príjmov o 33,77 % v porovnaní s pomalším rastom kapitálových výdavkov
(o 10,20 %).Medziročný nárast finančných príjmov (o 11,95 %) a pokles finančných výdavkov
(o 3,05 %) prispeli k zvýšeniu prebytku vo finančných operáciách o 43,99 %. Po vylúčení finančných operácií sa prebytok rozpočtového hospodárenia municipalít znížil oproti prvému štvrťroku 2013 o 19,24 %.

Údaje za municipality podľa krajov – výsledok hospodárenia.

Vo všetkých krajoch sme v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch zaznamenali prebytok rozpočtového hospodárenia vrátane finančných operácií (tabuľka č. 6).

Tabuľka č. 6: Vývoj salda rozpočtu municipalít podľa krajov

zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.