Z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva, že v prvom štvrťroku 2015 bolo vyhlásených 98 konkurzov, čo je o 11 menej ako v prvom štvrťroku 2014 (109) a zároveň je to najnižší počet konkurzov vyhlásených za prvé tri mesiace od roku 2009. Medzi zbankrotovanými subjektmi prevládali s počtom 82 (83,67 %) právnické osoby (vrátane jedného obecného podniku), 16 (16,33 %) konkurzov bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – živnostníkov. Do konkurzu sa dostalo aj 6 firiem, ktorým bola v priebehu roku 2014 najskôr povolená reštrukturalizácia, ktorá však nebola úspešná.
„Najrizikovejšími odvetviami boli rovnako ako v predchádzajúcich rokoch obchod, priemysel a stavebníctvo. Najviac firemných bankrotov býva až na zriedkavé výkyvy vyhlásených v Bratislavskom kraji, kde zároveň podniká najviac subjektov (v prvom štvrťroku 2014 bol o 1 konkurz viac vyhlásený v Košickom kraji),“ uvádza Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti. Najmenej subjektov zbankrotovalo v prvom štvrťroku 2015 v Trenčianskom a Nitrianskom kraji, o rok predtým v Trnavskom kraji.
V prvom štvrťroku 2015 bolo povolených 19 reštrukturalizácií, čo je o 8 menej ako v prvom štvrťroku 2014 (27) a zároveň je to najnižší počet povolených reštrukturalizácií za prvé tri mesiace od roku 2010. Z celkového počtu reštrukturalizácií bolo 17 (89,47 %) povolených právnickým osobám, 1 (5,26 %) združeniu a iba 1 (5,26 %) fyzickej osobe – živnostníkovi.
„Rovnako ako vo väčšine predchádzajúcich analyzovaných období bolo najviac reštrukturalizácií povolených v priemysle, obchode a stavebníctve. S častejšími výkyvmi býva najviac reštrukturalizácií povolených v Bratislavskom kraji, v prvom štvrťroku 2014 sme ich prechodne najviac zaznamenali v Žilinskom a Banskobystrickom kraji,“ vysvetľuje Jana Marková. V prvom štvrťroku 2015 nebola ani 1 reštrukturalizácia povolená v Košickom kraji.
V úpadku (v konkurze) sa v prvom štvrťroku 2015 ocitol iba 1 väčší zamestnávateľ, ktorý sa stal aj z tohto dôvodu mediálne známym, SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v Strážskom, ktorý patril do kategórie zamestnávateľov s počtom pracovníkov od250 do 499.
Do analýzy vstupovali podnikateľské subjekty a fyzické osoby – živnostníci, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz (vrátane subjektov, kde bola najskôr povolená reštrukturalizácia, ale následne bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a bol vyhlásený konkurz), resp. ktorým bola povolená reštrukturalizácia (a reštrukturalizačné konanie trvá).
Vývoj počtu a podielu vyhlásených konkurzov.
V prvom štvrťroku 2015 bolo vyhlásených 98 konkurzov, čo je o 11, t. j. o 10,09 % menej ako v prvom štvrťroku 2014 (109). Nižšie počty konkurzov boli v prvom kvartáli za celé obdobie, počas ktorého spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. analyzuje vývoj konkurzov, t. j. od roku 2006, vyhlásené iba pred rokom 2010. Trend medziročného poklesu počtu vyhlásených bankrotov v prvom kvartáli sme zaznamenali už v roku 2014 (v rovnakom období roku 2013 ich bolo vyhlásených 135). Do konkurzu sa dostalo aj 6 firiem, ktorým bola v priebehu roku 2014 najskôr povolená reštrukturalizácia, ktorá však nebola úspešná.
Z celkového počtu 98 konkurzov ich väčšina – 82, t. j. 83,67 % pripadala na právnické osoby: na 74 (90,24 %) spoločností s ručením obmedzeným, na 5 (6,10 %) akciových spoločností, po 1
(1,22 %) na družstvo, verejnú obchodnú spoločnosť a obecný podnik. Na majetok fyzických osôb – živnostníkov bolo vyhlásených 16 (16,33 %) konkurzov.
Konkurzy boli na rozdiel od roku 2014 vyhlásené na väčší počet subjektov zamestnávajúcich viac pracovníkov v porovnaní s firmami, ktorým bola povolená reštrukturalizácia. Najväčším zamestnávateľom s intervalom počtu pracovníkov 250 – 499 bol priemyselný podnik SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v Strážskom, predmetom činnosti ktorého bola výroba surového železa, ocele a ferozliatin. Po 50 až 99 pracovníkov zamestnávali HG Trans, s. r. o., podnikajúci v nákladnej cestnej doprave, a Práčovne a čistiarne, mestský podnik Banská Bystrica „v likvidácii“.
Vývoj počtu a podielu vyhlásených konkurzov nebol vo všetkých sekciách ekonomických činností (odvetviach) a krajoch rovnaký tak v prvom štvrťroku 2015, ako aj medzi porovnávanými kvartálmi navzájom.
Počas prvých troch mesiacov roku 2015 bol aspoň 1 konkurz vyhlásený v 14 z 21 sekcií ekonomických činností (graf č. 1). Rovnako ako vo väčšine analyzovaných období ich bolo najviac (26) vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G). V tomto odvetví sme zároveň zaznamenali najväčší medziročný pokles počtu bankrotov o 10 (z 36 na 26), t. j. o 27,78 %. Po obchode ako obvykle nasledovala priemyselná výroba (sekcia C – 19 konkurzov), kde na rozdiel od tendencie vo vývoji bankrotov v SR celkom ich počet vzrástol o 2 (zo 17 na 19), t. j. o 11,76 %.
V stavebníctve (sekcia F), ktoré bolo vo väčšine analyzovaných období tretie v poradí odvetví (v prvom štvrťroku 2014 bolo štvrté za administratívnymi a podpornými službami – sekcia N), sme zaznamenali 12 vyhlásených konkurzov. Ich počet sa medziročne nezmenil a aj v iných odvetviach, z ktorých firmy na stavebníctvo bezprostredne nadväzujú, bol na rozdiel od predchádzajúcich rokov vývoj ich počtu pozitívny. Počas prvého štvrťroka 2015 sme identifikovali takýchto nadväzujúcich firiem v priemyselnej výrobe (sekcia C) 4 (pilovanie a hobľovanie dreva /1/, výroba transportného betónu /1/, výroba ostatných výrobkov z betónu, sadry a cementu /1/, výroba kovových konštrukcií a ich častí /1/), v oblasti kúpy a predaja vlastných nehnuteľností (sekcia L) 1, v oblasti inžinierskych činností a poradenstva (sekcia M) 2.
Graf č. 1: Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v sekciách* za 1. Q 2014 a 2015
Zdroj: Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.
*sekcie (zoskupenia) ekonomických činností podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností: veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G); priemyselná výroba (sekcia C); stavebníctvo (sekcia F); ubytovacie a stravovacie služby (sekcia I); činnosti v oblasti nehnuteľností (sekcia L); doprava a skladovanie (sekcia H); administratívne a podporné služby (sekcia N); odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M); poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A); informácie a komunikácia (sekcia J); dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E); zdravotníctvo a sociálna pomoc (sekcia Q); umenie, zábava a rekreácia (sekcia R); ostatné činnosti (sekcia S);
finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K).
V šiestich sekciách ekonomických činností nebol v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne vyhlásený ani 1 konkurz: ťažba a dobývanie (sekcia B); dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (sekcia D); verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (sekcia O); vzdelávanie (sekcia P); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T) a činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U).
Z hľadiska podielu počtu vyhlásených konkurzov k počtu subjektov pôsobiacich v danom odvetví bola najrizikovejším odvetvím v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E). Poradie ostatných sekcií sa s výnimkou priemyselnej výroby (sekcia C – piata v poradí) medziročne odlišovalo a bolo rozdielne aj od ich poradia podľa počtu.
V rámci regiónov sme v obidvoch porovnávaných obdobiach zaznamenali výrazné rozdiely vo vývoji počtu vyhlásených konkurzov (graf č. 2). Ich poradie sa s výnimkou Prešovského kraja (štvrtý v poradí) medziročne zmenilo. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2014, kedy bolo najviac konkurzov vyhlásených v Košickom kraji, sme ich ako vo väčšine analyzovaných období zaznamenali v tomto roku najviac v Bratislavskom kraji (18), v ktorom zároveň podniká najväčší počet právnických osôb a fyzických osôb – živnostníkov spolu. Na rozdiel od tendencie k medziročnému poklesu počtu vyhlásených konkurzov v SR celkom sa ich počet zvýšil o 9 (zo 4 na 13), t. j. o 225 % v Trnavskom kraji, v ktorom ich bolo v rovnakom období predchádzajúceho roku vyhlásených najmenej. Medziročne vzrástol o 2 aj počet vyhlásených bankrotov v Trenčianskom kraji. Najmenej konkurzov (po 7) bolo v prvom štvrťroku 2015 vyhlásených v Trenčianskom a Nitrianskom kraji.
Graf č. 2: Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v krajoch* za 1. Q 2014 a 2015
Zdroj: Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.
*klasifikácia krajov: Bratislavský (BL), Košický (KI), Žilinský (ZI), Prešovský (PV), Trnavský (TA), Banskobystrický (BC), Nitriansky (NI), Trenčiansky kraj (TC).
Z hľadiska podielu počtu vyhlásených konkurzov k počtu subjektov pôsobiacich v danom kraji bolo v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch poradie štyroch krajov rovnaké. Najrizikovejším v obidvoch obdobiach bol Košický kraj, svoje poradie oproti prvému štvrťroku 2014 nezmenili ani tretí Prešovský kraj, štvrtý Žilinský kraj a siedmy Trenčiansky kraj. Najmenší podiel vyhlásených konkurzov bol v prvom štvrťroku 2015 v Nitrianskom kraji a rok predtým v Trnavskom kraji.
Vývoj počtu a podielu povolených reštrukturalizácií.
V prvom štvrťroku 2015 bolo povolených 19 reštrukturalizácií, čo je o 8, t. j. o 29,63 % menej ako v prvom štvrťroku 2014 (27 povolených reštrukturalizácií). Nižšie počty reštrukturalizácií boli v prvom kvartáli za celé obdobie, počas ktorého spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. analyzuje vývoj reštrukturalizácií, t. j. od roku 2006, vyhlásené iba pred rokom 2011.
Z celkového počtu reštrukturalizácií bolo 17 (89,47 %) povolených právnickým osobám, 1
(5,26 %) združeniu a iba 1 (5,26 %) fyzickej osobe – živnostníkovi. Firmy, ktorým bola povolená reštrukturalizácia, patrili z hľadiska počtu pracovníkov na rozdiel od predchádzajúcich analyzovaných období k menším zamestnávateľom, až 83,33 % z nich malo od 1 do 49 zamestnancov. Najviac pracovníkov, od 50 do 99, zamestnával veľkoobchodný podnik so železiarskym, inštalatérskym tovarom a vykurovacími zariadeniami a potrebami TMS – MONTYS s.r.o.
Obdobne ako u konkurzov sme zaznamenali rozdiely v jednotlivých odvetviach a krajoch z hľadiska počtu ako aj podielu povolených reštrukturalizácií a to tak v rámci prvého štvrťroku 2015, ako aj medzi analyzovanými obdobiami navzájom.
V obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne bola aspoň 1 reštrukturalizácia povolená v 8 sekciách z 21 (graf č. 3). Najviac (po 4) ich bolo v 1. štvrťroku 2015 povolených v priemyselnej výrobe (sekcia C, prvá aj v prvom štvrťroku 2014) a vo veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G, druhá spolu so stavebníctvom v prvom štvrťroku 2014).
Aj v treťom odvetví v poradí – v stavebníctve (sekcia F) sa počet povolených reštrukturalizácií medziročne znížil (z 5 na 3, t. j. o 40 %). V ostatných odvetviach, ktoré naň bezprostredne nadväzujú, sme na rozdiel od posledných rokov identifikovali v prvom štvrťroku 2015 iba 1 nadväzujúci priemyselný podnik (sekcia C) vyrábajúci výrobky z plastu pre stavebníctvo.
Graf č. 3: Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií v sekciách* za 1. Q 2014 a 2015
Zdroj: Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.
* V deviatich sekciách ekonomických činností nebola v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne povolená ani 1 reštrukturalizácia: poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A); ťažba a dobývanie (sekcia B); dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (sekcia D); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (sekcia O); vzdelávanie (sekcia P); zdravotníctvo a sociálna pomoc (sekcia Q); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T) a činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U).
Z hľadiska podielu počtu povolených reštrukturalizácií k počtu subjektov pôsobiacich v danom odvetví bola v prvom štvrťroku 2015 výrazne najrizikovejšou dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E), kde v prvom štvrťroku 2014 nebola povolená ani jedna reštrukturalizácia. V rovnakom období minulého roku bol najväčší podiel povolených reštrukturalizácií v ubytovacích a stravovacích službách (sekcia I). Poradie sekcií sa medziročne okrem štyroch (tretia priemyselná výroba /sekcia C/, piata informácie a komunikácia /sekcia J/, deviata veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov /sekcia G/, desiataodborné, vedecké a technické činnosti /sekcia M/) zmenilo a s výnimkou poslednej sekcie v poradí N – administratívne a podporné služby sa odlišovalo aj od ich poradia podľa počtu.
V rámci regiónov sme v obidvoch porovnávaných obdobiach zaznamenali výrazné rozdiely vo vývoji počtu povolených reštrukturalizácií (graf č. 4) – ich poradie sa zachovalo iba v jedinom kraji – Trnavskom (siedmy v poradí). Výrazne najviac povolených reštrukturalizácií v prvom štvrťroku 2015 bolo v Bratislavskom kraji, v ktorom sme zaznamenali aj najväčší nárast ich počtu zo 4 (tretí v poradí v prvom štvrťroku 2014) na 7, t. j. o 75,00 %. Na rozdiel od klesajúcej tendencie vo vývoji počtu povolených reštrukturalizácií v SR celkom sa zvýšil o 1 ich počet aj v Trenčianskom a Nitrianskom kraji (druhé v poradí). V prvom štvrťroku 2015 nebola ani 1 reštrukturalizácia povolená v Košickom kraji a najmenej (po jednej) ich bolo povolených v Trnavskom a Prešovskom kraji, v rovnakom období minulého roku ich bolo najmenej (po 2) v Košickom, Trnavskom a Nitrianskom kraji.
Graf č. 4: Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií v krajoch za 1. Q 2014 a 2015
Zdroj: Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.
Poradie krajov z hľadiska podielu počtu povolených reštrukturalizácií k počtu subjektov pôsobiacich v danom kraji bolo v prvých troch krajoch (v Bratislavskom, Trenčianskom a Nitrianskom) v prvom štvrťroku 2015 rovnaké ako aj podľa ich počtu. Rok predtým bol najvyšší podiel povolených reštrukturalizácií v Banskobystrickom kraji.
