Podľa aktuálneho prieskumu ING Životnej poisťovne má úrazové poistenie pre svoje deti uzatvorených 56 % rodičov. Výrazne menej, len 28 %, rodičov uzatvorilo pre svoje deti poistenie kritických ochorení. Pritom sú to práve kritické choroby, ktorých sa rodičia obávajú viac než úrazov. Okrem psychických a časových nárokov na starostlivosť o dieťa, riešia rodičia aj finančnú stránku – pre štvrtinu z nich by už mesačná starostlivosť o chorého potomka znamenala citeľný zásah do rodinného rozpočtu.
„Vzhľadom na to, ako často sa rodičia pri svojich potomkoch stretávajú s chorobou alebo úrazom je prekvapujúce, že 31 % z nich nie je pre prípad nutnosti dlhodobejšej starostlivosti o dieťa nijako zabezpečených,“ hodnotí výsledky prieskumu Helena Lazosová, marketingová a produktová riaditeľka poisťovacej časti ING ČR a SR. Dvom tretinám slovenských domácností by pritom už mesačná starostlivosť o choré alebo zranené dieťa ovplyvnila rodinný rozpočet (pre 25 % rodín by bol vplyv na rozpočet významný a pri 40 % dočasný). Iba 9 % respondentov uviedlo, že ani dlhší výpadok príjmu v súvislosti so starostlivosťou o dieťa by hospodárenie domácnosti neovplyvnil.
Necelá štvrtina rodičov je proti výpadku príjmu zabezpečená pomocou poistenia, tretina sa spolieha na úspory a vytvorenú finančnú rezervu. Desatina domácností počíta s pomocou rodiny – či už formou pôžičky alebo stráženia detí. Poistenie priamo pre deti má podľa prieskumu v súčasnosti uzatvorená niečo vyše štvrtina rodičov pre prípad kritických chorôb a 56 % pre prípad rizika úrazu.
Príklad z praxe: kliešťová encefalitída môže zamávať s rodinnými financiami
Dievčatku vo veku 5 rokov bola diagnostikovaná stredne ťažká kliešťová encefalitída. Tri týždne bola hospitalizovaná, a potom ešte prebiehala 10-týždenná domáca rekonvalescencia. Po celý čas nemohla navštevovať materskú školu. Matka bola s chorým dievčaťom najskôr v nemocnici, potom aj doma. V práci teda absentovala 13 týždňov (65 pracovných dní). Keďže ošetrovné (OČR) od štátu mohla čerpať len 10 kalendárnych dní, musela si na zostávajúce obdobie zobrať neplatené voľno. Pri hrubom príjme vo výške 821 EUR mesačne (priemerná mzda) tak matka prišla celkovo o vyše 2 137 EUR (mzda + zdravotné poistenie za dni neplateného voľna). Príbeh má však šťastný koniec. Pretože malo dieťa uzatvorené pripoistenie pre prípad kritických chorôb, kam v ING Životnej poisťovni patrí aj kliešťová encefalitída, dostala matka výplatu poistného plnenia vo výške 30 % z dohodnutej poistnej sumy (15 000 EUR), čiže 4 500 EUR. Z finančného hľadiska bol matke plne nielen kompenzovaný ušlý príjem, ale vo výsledku je dokonca v pluse o 2 359 EUR.
„ING Životná poisťovňa pokrýva v rámci pripoistenia kritických chorôb detí najširší rozsah diagnóz na slovenskom trhu – až 55 diagnóz. Poistenie kryje výpadok rodinného príjmu, aj prostriedky na nadštandardnú liečbu dieťaťa,“ hovorí Lazosová.
Starať sa o choré dieťa pôsobí mnohým rodičov značné komplikácie
V poslednom roku bolo podľa rodičov chorých 9 z 10 detí (z toho dve tretiny opakovane). Úraz vyžadujúci lekárske ošetrenie niekedy utrpela necelá polovica detí. Ak je potrebné s chorým alebo zraneným dieťaťom zostať doma, 51 % rodičov by volilo možnosť vziať si OČR. Ošetrovné je vyplácané po dobu prvých desiatich kalendárnych dní a nie je finančne výhodné. Aj preto využívajú rodiny alternatívne možnosti domácej starostlivosti o choré dieťa. Ak je nutné starať sa o dieťa doma dlhší čas, zostáva v takmer tretine prípadov doma s dieťaťom niekto z rodiny tak, aby nedošlo k absencii v zamestnaní. Rodičia si teda berú dovolenku alebo neplatené voľno (v 15 % prípadov). V prípade neplateného voľna tak dochádza buď k čiastočnému, alebo úplnému výpadku príjmu.
Prevencia má veľa podôb, rodičia sú však skeptickí
Podľa rodičov bola v minulosti už polovica detí hospitalizovaná v nemocnici. „Polovica hospitalizácií je síce kratšia ako jeden týždeň, ale s pobytom v nemocnici je následne často spojená nutnosť domácej rekonvalescencie či doliečenia,“ uviedla pediatrička MUDr. Marta Špániková. Proti vážnym ochoreniam potomkov sa rodičia chránia najčastejšie dôrazom na zdravý životný štýl a návštevou preventívnych prehliadok. No tretina z nich je skeptická a myslí si, že ochoreniam detí sa predchádzať nedá. Možností prevencie pritom existuje hneď niekoľko: od základných hygienických návykov, zdravého stravovania, primeranej fyzickej aktivity až po prevenciu v podobe očkovania. „Dôraz na základnú prevenciu je zásadný. Proti viacerým infekčným diagnózam sa dá účinne očkovať. Niektorým závažným ochoreniam sa však s istotou predchádzať nedá, či už pre spôsob prenosu, alebo kvôli dedičným dispozíciám,“ dopĺňa MUDr. Špániková. K najčastejším detským ochoreniam vyžadujúcim ambulantnú starostlivosť patria choroby dýchacej sústavy (s výskytom u detí a mládeže do 14 rokov v 17,5 %) a choroby tráviacej sústavy (9,6 %).
