MÁME RADI BYLINKY
Záľuba v zbieraní, pestovaní a používaní liečivých rastlín má u nás naozaj dlhú tradíciu. Vďačíme za to pestrej škále byliniek, voľne dostupných v našich lesoch, záhradách a na lúkach, ale tiež hlbokým znalostiam, ktoré sa v slovenských rodinách odovzdávali z generácie na generáciu. Po bylinkách siahame nielen pri dochucovaní pokrmov, no aj počas choroby alebo len tak – keď si chceme spestriť pitný režim. Na Slovensku totiž stále platí, že viac než pomaranče či citróny sú nám v nápojoch blízke typické slovenské bylinky. A práve blížiace sa leto je ideálnou príležitosťou, kedy môžeme tieto voňavé kúzla jednoducho získať do svojej domácnosti a spoznať ich pútavé príbehy. Viac prezradí známa spisovateľka a skúsená bylinkárka, DENISA FULMEKOVÁ.
SLOVÁCI A BYLINKY
Hoci sa v súčasnosti veľa z nás za bylinkárov nepokladá, aj tak nás vždy poteší nájdený štvorlístok. Na Vianoce si dom či byt zdobíme imelom a po ťažkom dni nie je nič lepšie, než zmyť zo seba všetky starosti bylinkovým kúpeľom. V každej bylinke sa totiž ukrýva osobitý príbeh, ktorý sme v detstve počúvali od starých mám. „Ľudia kedysi pristupovali k rastlinám ako k živým bytostiam, ktorým podľa ich vzhľadu, vlastností alebo účinkov priraďovali nielen priliehavé názvy, ale aj rôzne magické vlastnosti“, vysvetľuje D. Fulmeková.
Verilo sa, že každá bylinka má svoju vlastnú energiu, ktorá dokáže človeka ochrániť, posmeliť či prebudiť k životu. Púpava vedela plniť tajné priania, materina dúška zase strážila zdravie. A preslávený nápoj lásky sa varil z bazových kvetov. Práve vďaka týmto príbehom sme zvyknutí používať bylinky aj dnes. Dôkazom sú napríklad ochutené bylinkové pramenité vody, na ktoré Slováci nedajú dopustiť kvôli ich nezameniteľnej osviežujúcej chuti. Rodinné bylinkové recepty stále patria medzi osvedčené a mnohí z nás majú svoje „preferované“ druhy. Siahame po nich počas rôznych ochorení – niekde najviac dôverujú cibuľovému sirupu, inde sa hneď varí zázvorový čaj, prípadne pripravuje sirup z materinej dúšky. „Rodinné recepty majú tú výhodu, že sú rokmi preverené a potrebné ingrediencie sú zväčša dostupné v každej domácnosti“, hovorí Denisa.
BYLINKOVÉ PRÍBEHY
Materina dúška patrí medzi naše najznámejšie bylinky. Pripisujú sa jej nezvyčajné vlastnosti – dokáže vraj dodať odvahu, očistiť priestor a na podporu lásky a vášne sa zvykne viazať do voňavých kytičiek. Zároveň symbolizuje viacero dobrých vlastností: odvahu, energiu, nehu a láskavosť. V stredoveku sa často objavovala na vyšívaných vreckovkách, ktoré dámy podarovali rytierovi svojho srdca. Vrecúško naplnené materinou dúškou údajne zaháňalo choroby, nočné mory a bylinka zároveň strážila pokojný, ničím nerušený spánok. Pre jej ochrannú moc sa ňou plnili vankúšiky, určené pre šestonedieľky.
Kúzla materinej dúšky: O polnoci v deň letného slnovratu (21. jún) môžete vidieť nadprirodzené bytosti, ako tancujú na zázračnom mäkkom koberci z materinej dúšky. Kedysi sa táto bylinka objavovala v nápojoch a pokrmoch, vďaka ktorým mohli ľudia v tomto období vidieť škriatkov a víly.
Už v 10. storočí sa o liečivých účinkoch púpavy lekárskej zmieňuje arabský lekár Ibn Sina, známy ako Avicenna. Do Ameriky ju priniesli prví kolonisti ako zeleninu a čoskoro ju začali hojne používať aj Indiáni. V Európe sa jej terapeutický význam po prvýkrát spomína koncom 15. storočia a Francúzi ju pre jej silu dodnes volajú „leví zub“. V ľudovom liečiteľstve sa bielou šťavou zo stonky púpavy za ubúdajúceho mesiaca odstraňovali bradavice. A zo slnečno žiarivých púpav si zvykli vydajachtivé dievčence viť vence a púšťať ich po hladine potoka, aby zistili, či stretnú toho pravého.
Kúzla púpavy: Kto po niečom veľmi túžil, ten si za jasnej splnovej noci, ideálne v období letného slnovratu, opatrne odtrhol odkvitnutú púpavu a vyriekol nad ňou svoje tajné priania do štyroch svetových strán. Keď semienka sfúkol, túžby dostali krídla a silu vetra.
Vedeli ste, že bazu si naši predkovia kedysi veľmi vážili? Mali pred ňou dokonca takú „bázeň“, že bolo zakázané ju vyťať v obave, aby sa jej moc neobrátila proti nim. Baza mala vraj schopnosť vziať na seba súženie a bolesť trpiaceho. Preto na ňu niekedy ľudia vešali šatstvo alebo obväzy chorého. Z vďačnosti jej potom korene polievali mliekom. Vhodenie bazového kvetu do krčahu s pivom zase patrilo k osvedčeným receptom na nápoj lásky – keď sa z neho napili chlapec a dievča, do roka sa mali dočkať spoločnej svadby. Plody bazy sa tiež používali na vyháňanie zlých duchov, dnes sú chutné aj v kompóte, lekvári či likéri J
Kúzla bazy: Traduje sa, že kto na poludnie svätojánskeho dňa (24. júna) zje vyprážaný bazový kvet, toho budú po celý rok obchádzať všetky choroby.
PRAKTICKÉ TIPY, AKO NA BYLINKY
Materina dúška, púpava ale aj bazový kvet sa radia medzi poklady zo slovenskej prírody, dostupné pre každého. Samozrejme, je potrebné vybrať sa za nimi do prírody a nasušiť si dostatočné zásoby na celý rok. Prichádzajúce leto je na to ako stvorené – navyše môžeme obnoviť „bylinkársku“ tradíciu a naučiť čo-to i ďalšie generácie. Stačí sa spoľahnúť na praktické rady od Denisy Fulmekovej, ako bylinky v lese a na lúkach nájsť, zozbierať, spracovať a ako nám najlepšie poslúžia:
- Základom úspechu je zbierať bylinky, ktoré ľahko spoznáme a zbierať ich a spracovať vhodným spôsobom
- Výborným tipom je jednoducho pridať voňavú, čerstvo nazbieranú bylinku, do obľúbenej bylinkovej pramenitej vody na zvýraznenie chuti
- Púpava lekárska sa dá zbierať počas celého vegetačného obdobia, teda od apríla až do októbra
- Mladé lístky púpavy sa zberajú na jar, koreň buď skoro na jar alebo naopak, neskoro na jeseň a kvety môžeme zbierať kedykoľvek počas kvitnutia. Za vyskúšanie určite stojí pridať ich do šalátov či ochutiť nimi zemiakovú kašu
- Baza sa seba upozorní prenikavou vôňou svojich kvetov, ktoré sú najčastejším predmetom zberu – a to hlavne v máji a v júni. Využívajú sa potom na prípravu čaju s výbornými účinkami pri virózach a kašli
- Listy bazy sa zase zvyknú pridávať do mastí na výrony a pomliaždeniny, prípadne sa čerstvé, niekedy mierne naklepané či rozvaľkané, krátkodobo prikladajú vo forme obkladu na boľavé kĺby
- Materina dúška rastie hlavne na lúkach a jej drobné voňavé kvietky a listy s vňaťou si určite nepomýlite. Zbierame ich od mája do augusta. Kvietky sa zvyknú sušiť, prípadne sa nakladajú do octu alebo oleja
- Čaj z materinej dúšky pôsobí dezinfekčne a zároveň upokojujúco, je vhodný pri vlhkom kašli, ale aj na posilnenie trávenia alebo nervovej sústavy
